Drevo

Smrek

Smrek je jednou z našich najvýznamnejších drevín – jeho vzhľad si mnoho ľudí vybaví ako prvý, pokiaľ budeme hovoriť o dreve. Smrekové drevo sa najviac používa pre výrobu nábytku.

Vzhľad dreva a jeho vlastnosti

Drevo smreku je smotanovo biele až nažltlé a jeho typickým znakom je väčšie množstvo malých sukov. Letokruhy smrku sú veľmi výrazné a na všetkých troch rezoch je zreteľné farebné odlíšenie jarnej a letnej prírastkovej vrstvy dreva. Smrekové drevo je mäkké a vonia po živici. Aj napriek tomu je pomerne ľahké, pevné a pružné. Málo sa bortí a zosychá. Dobre sa reže, hobluje, frézuje a farbí. 

Suk je prirodzenou súčásťou dreva – jedná sa o časť vetvy obrastenou drevom. Všetky suky, ktoré by mohli narušiť kvalitu výrobku, odstraňujeme ručne tzv. vysukovaním alebo vyzdravovaním. Pri vysukovaní je nevzhľadný suk nahradený sukom novým a pekným. Pri vyzdravovaní je časť dreva, v ktorej je veľký a nevhodný suk, úplne odstránená. Pre ďalšiu výrobu sa použije iba druhá, kvalitná časť dreva. 

Drevo tiež prirodzene obsahuje smolníky - jedná sa o časti dreva, z ktorých vyteká smola. Tieto časti dreva v nábytku byť nesmú, preto ich nahradzujeme drevenými lodičkami.  

Všetky výspravy dreva robíme citlivo a s ohľadom na prirodzenosť materiálu. Nie je našim cieľom odstrániť z dreva všetky suky, ale ponechať mu jeho prirodzený vzhľad a vyrobiť z neho kvalitný a krásny kus nábytku.

Aj drevo žije, dýcha…

Jednou z najdôležitějších vlastností dreva je jeho vlhkosť – tou sa rozumie podiel obsahu vody v dreve. Má tendenciu si svoju vlhkosť uchovávať v rovnovážnom stave, ktorý je závislý na vlastnostiach okolia (vlhkosť, teplota). Keď sa tieto vlastnosti menia, mení sa i vlhkosť dreva. Pokiaľ drevo stráca vlhkosť, zosychá – zmenšuje svoje rozmery. Pokiaľ naopak navlhá, absorbuje do seba okolnú vlhkosť a bobtná – zväčšuje svoje rozmery. Striedavému zosychániu a bobtnaniu dreva sa hovorí pracovanie dreva. Z týchto dôvodov môže nastať situácia, kedy navrtané diely zmenia (po šířke) svoj rozmer a potom sa pri montáži ťažšie nasadzuje diel s kolíkmi do otvorov – napr. spojenie čela postele s bočnicov. Keďže tieto vlastnosti dreva poznáme, konštruujeme náš nábytok tak, aby sme ich rešpektovali. Pokiaľ by ste si pri montáži nášho nábytku neveděli rady, neváhajte sa na nás kedykoľvek obrátiť.

Prirodzená farba dreva

Každý druh dreva má svoju jedinečnú farbu – jeho odtiene môžu byť biele, žlté, hnedé až čierne. Smrekové drevo, rovnako ako farba, časom mení svoj odtieň - veľký vplyv na to majú slnečné a ultrafialové lúče. To isté platí pre povrchovú úpravu - odtiene môžu časom vyblednúť. Všeobecne platí, že každý druh dreva starnutím tmavne, to sa však nepovažuje za vadu kvality dreva ale za jeho prirodzený proces.

Kvalita dreva

Každý kus vyrobený z masívu je originál predovšetkým vďaka jedinečnej kresbe dreva. Preto nikdy nebude nábytok z masívu vyzerať ako nábytok z lamina. Lamino sa vyrába z drevených triesok, ktoré sú zlysované spolu s lepidlom do jednej dosky. Tá je následne potiahnutá fóliou, na ktorú počítač tlačí príslušnú texturu. Postele vyrobené z lamina však nevydržia tak dlho ako tie z masívu. Spoje sa často vyviklajú hlavne u spojenia čela a bočníc. To môže byť veľkým problémom pri akomkoľvek hýbaní s nábytkom (napr. pri sťahovaní, maľovaní). Nábytok z drevotrieskového materiálu nie je možné opraviť, zatiaľ čo masív je možné opraviť pomerne jednoducho - stačí ho prebrúsiť a prelakovať či preolejovať.

Povrchová úprava dreva

Na povrchovú úpravu smrekového masívu používame kvalitný, 100% zdravotne nezávadný, vodou rieediteľný lak. Vybrať si môžete základný bezfarebný lak alebo zvoliť niektorý z mnoha farebných odtieňov. Vzhľadom k tomu, že smrek je radený medzi mäkké dreviny je i lakovaný povrch náchylnější na drobné odreniny. Pri nárazoch môže lak vytvoriť tzv. „šupinku“, kedy sa lak odlúpne.  

Pri doobjednávaní nábytku, s odstupom času, nie je možné docieliť úplne zhodný farebný odtieň. Je to dané jednak použitým materiálom a tiež vplyvom prirodzeného stárnutia dreva (stmavnutie – vyblednutie). Nový produkt bude mať vždy inú farbu, do rovnakého odtieňa, ako starší kus, však časom dojde.